Výroba plátna
V Kline používali na tkanie plátne drevené krosná dlhé 150 vm, široké 120 cm, vysoké 170 cm. Skladali sa z pravej a ľavej krosny, návoja s hlavou, ozubeného návoja malého, člnka na tasanie, obrtačiek, cievok k osnove, bidla, brda, nitelníc, podnoží, spojníc a klinov na zaklinovanie spojov. Nasnované nite vo venci položili na plachtu pod postavené krosná, kde viseli nitelnice. Jedna žena sedela a pevne držala osnovné nite, druhá žena stála pri zadnom návoji, kde pripevňovala začiatočné nite navlečené na paličke a tie vkladala do vodorovnej rýhy v návoji. Tretia žena smerom od seba krútila na boku pod kolesom - návojom, aby sa kus plátna a na ňom oviazané osnovné nite pevne navinuli na zadný návoj a po ňom aj )dalšie osnovné nite z venca a to pomocou riadkovača. Potom museli osnovné nite z druhého z druhého voľného koncy prevliecť cez dvoje nitelníc a trstinové brdo. Žena sedela v krosnách a počnúc od jedného kraja brala po dve z osnovných nití a podávala druhej žene, ktorá ich prevliekala cez očko zadnej a druhú prednej nitelnice, a tak prevliekali každý pár nití v celej osnove do druhého okraja. Znova po dve nite navliekali medzi trstiny v brde a potom konce nití uviazali o tkanice na plátne, ktoré sa zase vsunuli a zatiahli na dolný návoj, kde sa už navíjalo novo utkané plátno. Osnovu napli do tuha, nitelnice upevnili na obrtačky a v dolnej časti nitelníc zase upevnili podnože. Keď stúpili na jednu podnožu, zišla aj jedna nitelnica, pričom druhá podnoža a nitelnica ostali hore. Pri každom "zívnutí" podnožou sa urobí priestor medzi niťami a pomocou člnka s cievkou sa prehodí útková niť pomedzi rozdelenú osnovu. Bidlami sa zatlčie, znovu sa zívne druhou podnožkou a tkanie útkovou niťou pomocou člnka sa opakuje a zatláča. Aby išli okraje plátna rovnomerne, zakladali si na novo utkané plátno rozťahovadlá. Skladali sa z dvoch drevených latiek, ktoré boli na koncoch chránené plechom, z nich vyčnievali ostré hrany troch klinčekov. Tie zapichli po oboch stranách plátna a ich úlohou bolo udržiavať rovný okraj. Dve drevené vodorovné patky na rozťahovadlách boli v strede spojené drevným špalkom a na viacerých otvoroch sa mohli posúvať na užšiu alebo širšiu vzdialenosť šírk plátna. Všetko natkané plátno zo spodného návoja poskladali dvoma rukami k sebe. Utkané plátno malo dĺžku aj vyše 20 m. Začiatkom 20.storočia robili plátno jemnejšie tak, že osnova bola navinutá z domácej ľanovej priadze, ale pretkávali ho už kupovaným bielym bavlneným pamukom. Niektoré tkáčky tkali aj celobavlnené plátno. V časoch obchodu s plátnom tkali plátno aj muži.
Oravský plátenník - kolorovaná rytina z roku 1816
V Kline rozlišovali dva druhy plátna. tenké jemnejšie plátno používali na šitie odevných súčiastok pri ženskom, mužskom i detskom odeve, na posteľné oblečenie. Hrubšie zrebné plátno zhotovené z upradených hrubších nití z duhej triedy vyčesaného vlákna. Hrubé plátno celoľanové používali v bytovom textile na posteľné plachty, obročnice, do ktorých sypali ovos pre kone, keď gazda odchádzal s pláteníckym vozom z domu alebo na furmanku do lesa. Z plátna ušili aj plátené tašky s tráčkami pre koscov na uloženie merindy ako i potrebných nástrojov na kutie kosy pri kosení trávy, krmovín alebo pri žatve obylia. Po skončení tkania klinské ženy hneď zjari začali s bielením plátna pri potoku, pod ktoré postavili nižšie krosienka z tenších žŕďok, aby sa neušpinilo.
Polievali ho vodou najmä za slenčných dní. Ďalej plátno upravovali mangľovaním. Túto prácu vykonávali v dedine majitelia mangľov aj farbiarní Klinovských a Skyčákovci. Plátno odpredávali samotní výrobcovia alebo pomocou plátnokupcov. V susedných obciach tkali plátno muži aj ženy na liatinových krosnách z tkáčovňe zo Slanice. Pláteníci, členovia Grémia, si ich mohlim odkúpiť v roku 1942. Ich výška bola 150 cm, dĺžka 170 cm a šírka 160 cm. Boli poloautomatické s nadstaveným člnkom, ktoré si potom majitelia prispôsobili a tkali na nich plátno i koberce. Návoj s osnovou je v rovnakej výške s návojom utkaného plátna. V hornej časti krosien je vigneta "AZ ÁLLAM TUDAJDONA".
Obchod s plátnom
Obchod s plátnom tvoril najdôležitejší druh obchodného podnikania v Kline v období 18. až začiatku 20. storočia. Už v roku 1751 je uvádzané, že v obci je päť obchodníkov s plátnom.
Keď hornooravskí pláteníci dostali obchodné privilégium od Márie Terézie a v roku 1788 aj od Jozefa II., zvyšovali produkciu plátna. Aj Oravské panstvo podporovalo predaj plátna, v roku 1786 vyšlo nariadenie o povonnom pestovaní ľanu a konopí na Orave. Výrobou plátna začali organizovať obchodníci. Kupovali priadzu jednotlivo a dávali ju tkať tkáčom. Koncom 19. storočia prikupovali jemnejšiu strojovú priadzu v Sliezsku.
