Ľudový odev

Popri strave a bývaní odev je najzákladnejšou požiadavkou človeka. V minulosti bol zhotovený z domácich materiálov plátna, súkna, kožušín a kože vyhotovených domáckym spôsobom. Vyhotovenie týchto materiálov si vedel spoločne zabezpečiť kolektív obyvateľov v Kline po každej stránke, a to svojím vlastným pričinením. Drsné podnebie na Orave vyžadovalo si takmer po celý rok teplý odev už aj preto, že vtedajší spôsob života pri obrábaní pôdy a práci v lese umožňoval obyvateľom Klina styk s prírodou. 

Oravské panstvo podporovalo budovanie mangľov a farbiarní na Orave. Farbiarne a mangle vlastnili bohatí plátenníci z hornej Oravy a vyučení farbiari Nemci a Židia, ktorí sa do námestovskej oblasti prisťahovali začiatkom 19. storočia a založili si tu svoje dielne. Plátenníci z hornej Oravy za obchodom - predaj textilného tovaru - navštívili krajiny za hranicami Rakúsko-Uhorska, oboznámili sa s tamojšími pomermi. Po príchode domov snažili sa prenášať svoje vedomosti a skúsenosti do svojej tvorčej práce. Doma začali aj oni budovať mangle a farbiarske dielne na potláčanie domáceho i tenkého kupovaného plátna. Prieniesli modrotlačové formy, oboznámili sa s farbiarskou technikou ručného potláčania plátna indigom u spišských nemeckých farbiarov. Zafarbené plátno malo bledšiu modrú farbu, tmavomodrú i čiernu. Od roku 1821 farbiari v námestovskej oblasti boli členmi farbiarského cechu v Bobrove. Zaužívané boli biele i zelené vzory, hlavne na sukniach, dlhých po členky. 

Najvýraznejšie sa tento obchodnícky spôsob života prejavil aj v Kline, pri odeve. U bohatšej vrstvy obyvateľov rýchlo sa strácal tradičný odev, a to už koncom 19. storočia. Naproti tomu sa ľudový odev zachoval dlhšie.

Ženský odev

Ženy si na hornú časť tela obliekali oplecko, predtým sa šilo z ľanového plátna, neskôr boli všívané rukávy z mušelínu. Spodná sukňa, ktorá pokrývala dolnú časť tela, bola ušitá z hrubšieho domáceho plátna. Od druhej polovice 19. storočia sa všeobecne rozšírila modrotlač. Na sviatočné sukne si kupovali jdenofarebný štof, tmavšej farby, dievčatá kvetovaný šáfol. Na oplecko alebo košeľu si obliekali živôtik ušitý z plátna a modrotlače, na sviatočné dni z kašmíru. Po strihovej stránke len starši živôtik mal hlbši krčný výstrih, zapínal sa na gombíky, neskôr sviatočný mal v prednej časti navlečenú stuhu do prišitých krúžkov. Živôtik siahal po pás a v dolnej časti bol predĺžený na šosikom. V chladnejšom počasí nosili kabátiky s nizkym stojatým golierom. Rukávy boli v pleciach nazberané. V prednej časti vedľa zapínania boli viacradové kolmé štepené zámyky. Zástery sa nosili skôr ako pracovné, dlhé, v páse nariasené, ušité z modrotlače, z kupovaných kartúnov. Na nohách mali biele plátenné okrutky, obuté krpce so zúbkami a vybíjanými kvietkami. Krpce boli o nohy upevnené remennými návlekmi. V zime nosili obuv ušitú zo súkna a kupované celé topánky so zvýšenými švami.
Úprava vlasov u dievčať bola jednoduchá, vlasy boli hladko sčesané dozadu poza uši do zátylia a tam si ich zapletali do jedného vrkoča. Mladucha mala na hlave široký biely voskový venček s vloženým rozmarínom. Už ako vydatá žena si zapletala vlasy do dvoch vrkočov stočených do konta a na hlave nosila svetlejšiu hatlasovú šatku. V zime nosili hnedé kožuchy, doma kožušinové vesty, lemované čiernou barančinou. Kupovali si ich na jarmoku v Námestove, ktoré zhotovovali kožušníci v Ústí, Slanici a v Trstenej. Kožuchy predávali aj z Dolnej Lipnice. Ženy nosili trojštvrťové štofové kabáty ako sviatočný odev. Na hlave mali teplejšie šafolové šatky so strapcami, cez tuhé zimy okolo pliec nosili vlniaky. Aj ženy v Kline veľmi rýchlo nechávali tradičný odev starých mám a prispôsobovali sa mestskému prostrediu v susednom Námesove, šili si odev z kupovaných látok alebo kotovú kofekciu z obchodu.

Mužský odev

Odev mužov v minulosti mal košeľovitý strih prispôsobený práci v lese a na poli. Letný mužský sviatočný odev pozostával z plátennej košele so širokými voľnými rukávmi, neskôr boli rukávy pozberané do manžiet v zápästí. Rukávy a golier boli mušelínové. Na spodných plátenných nohaviciach mali oblečené biele alebo pracovné čierne súkenné nohavice. Vpredu v páse mali dva rozparky a dva dolné bočné sa zapínali na kovové háčky. Remeň v páse bol dva razy opásaný s gombíkmi na konci. Vrchným odevom bola čierna vesta, ušitá z kupovaného strojového súkna, nosená iba vo sviatočné dni. Mala vyvrátený golier s prednými výložkami ako u konfekčného kabáta.
 Pracovné vesty boli ušité zo súkna i kupovaných látok. V chladnejšie dni nosili kožušínové vesty a na nich trojštvrťové čierne súkenné haleny, neskôr kabáty, lemované okolo okraja čiernou alebo tmavomodrou kupovanou látkou. Na nohách nosili remennné krpce, v zime kapce ušité z čierneho súkna. Na hlave baranice "orávky". V lete si pokrývali hlavu klobúkom kupovaným na jarmoku alebo u Juraja Bendeka v Námestove.
V Kline pomerne rýchlo zanechali tradičný odev plátenníci, ktorí odchádzali s tovarom na jarmoky. Zvlášť keď sa vracali domov na plátenníckom voze pred Vianocami, ochránil ich pred zimou súkenný kabát "kepen" a "lipnický" kožuch, kupovaný v Hornej i Dolnej Lipnici v Poľsku. Hnedý troštvrťový kožuch mal stojatý golier, zapínal sa na štyri remenné gombíky, po bokoch mal dve vnútorné vrecká, zdobené červenými vlnenými kystkami. Od pása nadol mali rozšírené sosiky, zdobené hnedými koženými kystkami. Celý okraj kožucha bol lemovaný ozdobne vykrajovanou bielou irchou, ktorá zakrývala ramenné a bočné švíky.