História obce do roku 1945
Klin (klin ako pôvodné označenie je výbežok hory medzi dvoma potokmi) patrí medzi valašské obce, ktoré na svojom panstve krátko pred rokom 1567 založili Thurzovci. Osídlením obce bol poverený Jakub Kuhút z Ústia, ktorý tu priviedol päť rodín. Každá rodina dostala usadlosť, tzv. raľu o výmere 30 hektárov. Rale pomenovali podľa mien prvých osadníkov: Zelinovská, Šándorovská, Kunovská, Dendisovská a šoltýšska čiže Kohútova. Krátko po príchode do novozaloženej obce prijali Kohútovci prímenie Klinovskí. Od tých čias sa v listinách označovali len pod týmto priezviskom. Išlo o starodávny zvyk dedičných šoltýsov v oravských obciach. Kohútovu raľu potom premenovali na Klinovskú.
V základnej listine dostali obyvatelia novej dediny lehotu 16 rokov, počas ktorej boli oslobodený od platenia daní. V tomto období klčovali lesy, stavali obylia, zúradňovali pôdu na vysiatie ovsa a jačmeňa a upravovali pasienky, lebo chov oviec bol hlavným zamestnaním a zdrojom obživy.
Pečať obce
Do roku 1593 bolo v Kline 5 gazdovských usadlostí, ale ešte neodovzdávali zemepánovi dane. Nová dedina sa formovala v nepriaznivom období naplnenom neustálymi bojmi medzi prívržencami reformácie a protireformácie. Thurzovci šírili na Orave protestantizmus. V roku 1623 spísal panský provizor so všetkými dedinami nový urbár Oravského panstva. V Kline bolo 9 ralí, z toho dve vlastnil Jakub Klinovský, o Zelinovu sa delili bratia Macek a Kuban Zelinovci, Šandorova bola rozdelená na štyri časti pre Kuba Šandora, Kuba Zilova, Vojtecha Kempu a štvrtá časť bola opustená.
Dedišova raľa sa delila tiež na štyri časti pre rodiny Pavla Dediša, Šimeka Palifajčíka, Janeka Kvetona a Gregora Budu. Kunovskú raľu dedil Klimek Kuna, Peter Sarkala a Jakub Skytka.
Ďalšie tri rale sa nazývali "Pusté", čiže opustené, ale v čase súpisu usadlostí získal richtár osadníkov Petra Olexu, Pavla Krepčíka a Adama Pieščika, ktorí si podelili siedmu raľu. V tomto čase žilo v Kline 15 rodín, čo predstavovalo 75 obyvateľov.
Od svojho vzniku mal Klin samosprávu na čele s dedeičným richárom z rodu Klinovských. Zakladateľom rodu bol Jakub Kohút z Ústia. Členovia rodiny Klinovských sa zaslúžili o širenie katolíckej viery. V roku 1683 dedinu prepadli Litovci, ktorí vydrancovalo a vypálili usadlosti. Nastala veľká bieda,. Do roku 1690 sa hospodársky zmohli tri sedliacke a dve šoltýske raľe. V 18. storočí sa Klin zmenil. Valaské práva zanikli. Podmienky pre chov oviec sa zhoršili, keď obec prišla o pasienky, ktoré jej panstvo dovolilo užívať v 17. storočí. Počet oviec klesol zo 600 na 300. Začal sa pestovať ľan. Plátno tkali aj muži na širokých sliezskych krosnách a predávali ho vzdialených zahraničných trhoch. V obci boli majstri súkenníci, krajčíri a dvaja kováči. Na obrázku pečať obce.
Časť obce Vahanov
V roku 1715 bolo v Kline 48 domov a 240 obyvateľov. Do zavedenia tereziánskeho urbára sa počet obyvateľov zvýšil na 470. Zemianských rodín bolo 9. Urbár zdanil šesť sedliackych ralí a dve šoltýske. Obyvatelia Klina sa zaoberali chovom dobytka, p láteníctvom, drevorubačstvom, pltníctvom a šindliarstvom. rast obce pokračoval do roku 1828, potom sa zastavil, dokonca klesal do roku 1880. Príčinami boli epidémie a koncom 19. storočia vysťahovalectvo.
Roky | 1828 | 1870 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1920 | 1930 | 1940 |
Počet obyvateľov | 822 | 804 | 713 | 817 | 901 | 837 | 862 | 908 | 1066 |
Počet domov | 151 | 148 | 137 | 145 | 175 | 188 | 185 | 194 | 211 |
V roku 1834 postavili prvú obecnú školu. Školská dochádzka žiakov bola veľmi slabá a učiteľ vyjadroval svoju nespokojnosť pred školskou stolicou. Žiadal nápravu, lebo 17 detí z chudobných rodín nechodilo do školy pre poľné práce a ich rodičia neprispievali na zôsyb pre svoju chudobu. Školská stolica na čele s predsedom Jánom Murinom - zubrohlavským fafrárom a ďalšími šlenmi prijala rozhodnutie, že chudobné školopovinné deti budú oslobodené od školskej dochádzky do 15. októbra.
Maľba školskej budovy zbúranej v roku 1926
Po zrušení poddanstva sa pomer medzi Oravským panstvom a Klin upravil urbánskou dohodou dňa 23.októbra 1875. Išlo o majetkové prevody pôdy, lesov, pasienkov, lúk, potokov, mlynov a pod. Dohodou sa v skotočnosti vytvoril Spolok bývalých urbarialistov obce Klin. Od roku 1971 obec Klin správne patrila do Obvodného notárskeho úradu v Bobrove. Podľa obecného štatútu z roku 1904 si obyvatelia Klina volili 12 poslancom obecného zastupiteľstva. Richtárom bol Ján Sivoň a jeho zástupca Šimon Kozák. V roku 1914 zvolili za richtára Pavla Sojku, ktorý musel dňa 23. augusta 1914 narukovať a úrad prevzal Karol Rentka. Obec bola veľmi chudobná. Svedčí o tom aj hotovosť v obecnej pokladnici: 8 korún a 47 filierov. Chudoba ľudí vyháňala z dediny. Sťahovali sa za prácou do Ameriky, niektorí do Budapešti.
Počas prvej svetovej vojny museli muži narukovať. Hospodárstva postupne bez gazdov upadali. Celá ťarcha zostala na ženách deťoch a starcoch. V jeseni 1918 si epidémia chrípky vyžiadala ďalšie ľudské životy.
Rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie aj obyvatelia Klina privítali s radosťou. Videli v tom koniec dlhotrvajúceho strádania i maďarského útlaku. Postupne v obci ožívala činnosť na úseku kultúrnom i národnom. V roku 1919 si obyvatelia založili obecnú knižnicu. Jej správcom sa stal obecný uičiteľ.
V roku 1922 bola v obci založená Jednota Orla. Jej cielom bolo "združovať k výchove duše i tela dospelých i mládeže a to na základe kresťanského názoru svetového v duchu opravdivej demokracie". Spolkom, ktorý mal 126 členov (1924) sa poriadali fašiangové zábavy, divadelné predstavenia, spevohry...
Dobrovoľný hasičský spolok si obyvatelia Klina založili v roku 1922. Mal 22 členov. Naštastie v rokoch 1920-1944 veľa požiarov nebolo. V obci Klin sa pravidelne vykonávali pravidelné nočné strážne služby. Občania, ktorí toto nevykonávali, museli platiť zvýšenú hasičskú dávku.
Pohľad na obec v minulosti
V obci bolo 185 rodinných domov, 182 hospodárskych stavieb, ale iba 52 roľníkov malo usadlosti poistené. Obyvatelia prispeli čiastkou 400 korún na zakúpenie autostriekačky pre Okresnú hasičskú jednotu v Námestove.
10. februára sa aj v Kline skončilo obdobie starostov. Na čelo dediny bol vymenovaný vládny komisár Jozef Prísažný. Pri výkone funkcie mu vypomáhal poradný zbor. 11. júla 1944 vládny komisár skončil svoju činnosť a starostom obce sa stal Florián Kosmeľ.
Výstavba v obci v rokoch 1920-1945 závisela od finančných a materiálnych možností obce.
Najväčšou stavebnou akciou bola stavba školy. S výstavbou sa začalo v auguste 1926 na mieste, kde stála stará škola a práce trvali do októbra 1927. Kolaudácia sa uskutočnila v novembri a posviacka v decmbri 1927. Škola bola jednoposchodová s dvoma učebňami a s dvoma bytmi pre učiteľov. Nárast školopvynných detí spôsobil, že už v roku 1931 zriadili tretiu dočasnú triedu.
Klin s občanmi Bobrov, Zubrohlava, Rabčice a Oravská Polhora patrili do zdravotného obvodu so sídlom v rabči. Obecný úrad vytvoril potrebný liečebný fond, z ktorého platil najnutnejšie lieky chudobným. Napríklad v roku 1937 obec uhrádzala liečenie 13 rodinám (55 ľudí), ktoré boli veľmi chodobné. V sledovanom období sa často vyskytovali epidemické ochorenia detí, aj keď vďaka Okresnej starostlivosti o mládež v Námestove sa zlepšila aj zdravotná starostlivosť o školopovinné deti. V rokoch Slovenského štátu chodili mladý obyvatelia obce na práce do Nemecka. Uplatňovali sa v poľnohospodárstve, stavebníctve, doprave a baníctve. V roku 1939 odišlo 29 občanov, z toho 3 ženy, v roku 1940 odišlo 41 občanov, z toho 12 žien.