Remeselná výroba
Tak ako v iných obciach aj v Kline bol odnepamäti vždy jeden stolár i keď samouk. Jednoduchý a skromný spôsob života inšpiroval jej obyvateľov na výrobu premetov potrebných aj na zriadenia obytných priestorov: stoličky, stolce, rôzne lavice s operadlom, kanapy, stôl, závesný drevený rám, detské kolísky, sedálnice, stojáky, krosná a pod.
V minulosti boli hodne používané i dlabané nádoby, najmä korytá rôznych veľkostí zhotovené z lipy, osiky, topoľa a jedle. Najväčšie korytá boli nevyhnutné pri zabíjaní ošípaných, menšie korýtka na zarábanie cesta na chlieb, ešte menšie na kúpanie detí. V domácnosti boli potrebné dlabané vahančeky, solničky, rôzne vedierka, mažiare na tlčenie kusovej soli, stupky na obrábanie jačmeňa pri zhotovovní krúp. Keď začali do obchodu prenikať plechové nádoby, výroba drevených nádob zanikla.
Skora každý roľník si vedel doma jednoduchší drevený riad a drevené súčiastky k pracovným nástrojom, ktoré si oberučným nožom vystrúhal na strúhacej lavici. Muži sa tejto práci venovali v zimných mesiacoch.
Dôležitú prácu vykonávali aj kolári. Veď v minulosti bol voz jediným dopravným prostriedkom na ceste. Tu išlo aj o plátenícke vozy, sane samostatné i s zvlačuhami. Na kravský záprah robili ľahké plužné vozíky taligy na odvoz náradia na jarné a jesenné oranie vo svahovom teréne.
Košíky boli odnepamäti nevyhnutnou potrebou na uskladnenie a prenášanie rôznych materiálov. Dostatok vŕbových prútov voľne rastúcich pri potokoch a neskôr pri priehradnom jazere využívali obyvatelia v plnej miere na pletenie košíkov rôznych tvarov, používaných pri zbere poľnohospodárskych produktov pri kŕmení dobytka.
V minulosti zruční košíkari vypletali košiny do plátenníckych vozov i do malých tlíg. Na tento účel využívali aj liesky štiepané na pásiky lúby. Práca s lúbamy si vyžadovala skúsenejšieho košíkara. Časť lúbov pri pletení si máčal vo vode, aby boli ohybné, a tak mohol vyhotoviť rôzne košíky košálky na uloženie malých detí, keď matka pracovala na poli. Mali obdĺžnikový tvar s uchami po krajcoch, upevňovali ich pomocou plachty na poľnú kolísku zhotovenú len z troch žŕdok spojených v hornej časti remencom.
Kedže v Kline boli zrubové domy a hospodárske budovy pokryté šindľom, vedeli si ho vystrúhať sami. Robili ho zo smrekového dreva, ktoré si popílili na klátiky v dĺžke 40-70 cm, kálali ho na poovice, osmičky a vždy napoly. Okresali sekerou. Hlavná práca sa začala na strúhacej lavici, kde si drevo prichytili a oberučným nožom očistili na hladko. Šindeľ bol na jednej strane zúžený, na druhej rozšírený a do tejto časti dvojstranným nožom pahovali úzky a hlboký žliabok pre uloženie šindľa na strechu vedľa seba. Túto prácu vykonávali na vodorovnej lavici, v strede v strede boli vsadené štyri drevené šikmé kolíky, medzi ktoré si vkladali tri šindľe. Šindľe na opačnej strane boli zakresané do špica. Táto drevená krytina vydržala na streche aspoň 60 rokov. Od spodu bola konzervovaná dymom z otvorenej piecky v povalovom priestore. Na 1000 kusov šindľov počítali spotrebu m3 čistého a zdravého dreva.
Aj zrubové steny domu boli zvonku obité dlhším 70 cm šindľom, ktorý vytvára vhodnú izoláciu proti zime.
Roku 1715 pracovali v Kline už dvaja kováči. V tom období kováčske práce pozostávali prevažne z ručnej výroby náradia pre súkromne hospodáriacich roľníkov. Kováčstvo bolo jedno z najstarších remesiel. Prácu robili v samostatných jednopriestorových zrubových objektoch, postaveným blízko pri ceste.
Všetci kováči boli aj majiteľmi poľnohospodárskej pôdy a dodávali železné, ručne zhotovené výrobky: rôzne druhy sekier, kladív, klieští, lopát, rýľov, motýk, kôs a kosákov, pluhov, podkúvávali kone pred kuzňou, vyrábali železné súčiastky na pátennícke vozy aj gazdovské sane. Vyhotovovali rôzne tvarované závesy na nábytok, dvere a okná, zámky, mreže. Výtvarný prejav uplatňovali na železných obručiach voza prstencového a elipsovitého tvaru. Vyrážali na ne rastlinné a geometrické motívy, hlavne na pláteníckych vozoch.
