Obec Klin
Obec Klin

Nárečové ukážky

Išľi zme z Ružomberka z jarmaku 

Išľi zme z Ružomberka z jarmaku a ten kamarat bol pri mňe teš a sa mi opil. No i keť som odišel, obozrel som sa na vos, na saňe i chalapa ňebolo. A bol tam v bunde obľečeni. A f Kňažej sa tak stalo. Ako štreka iďe popod most, ja som stanul s koňami i pozeram: 
"Ďe je ten chlap?" No a koňe som ňehal tak, a to bolo sprosto, že som tag urobil, ľebo som mal koňe uviazať a ňeuviazal som.
 Išel potim vlak, koňe sa mi zľakli a hibaj koňe cez vrch do Bzin zo saňami. No koňe tam pošli, vivaľiľi saňe s tovarom. A on prave uš ftedi prichodil a užekali zme za ňimi. No i potim šli zo Bzin do kostola na rorati do Kňažej i pital som sa chlapoch:
"Pomošťe nam zdvihnuť!" Chlapi pomohli zdvihnuť i hibaj potim nazat.
 Ras som zaz išiel druhi ras z Mikulaša a ten pacholek, čo bol u švagra, u gazdi furmaňil na koňach. A ja som bol na vrchu, na voze a tovaru bolo na štiri metre visoko za cochami, eš po žrtki, čo zme prikrivaľi. A poveďel som mu:
"Daj pozor, keť pojďeme dolu vrškom, že bi som ňezadremal!"
A on ma ňeprebuďil, ňepoveďel mi ňič. Ňehal ma spať. A ja som sa potim zbuďil a koňe už držali parhamami vos. A ja som ľen skočil ku pobočku a ťahal som čo som zašľajfoval. I tak som dolu tim vrchom zišel. Kebi som ňebol bival skočil ku pobočku i mňa zmarňi i voz zmarňi.
A keť som už zišel dolu, koňe som si prikril a čakal som na teho pacholka, kim priďe. Potom uš prišel a pital som sa ho, že ďe bol. On mi poveďel, straťil bič a že ho hľadal. A tak pre takuto vec zme mohľli prisť ftedi do veľkeho ňešťasťa. To tag dakedi bivalo pri predaji

Rozprával Matej Laššák, nar. 1893 v Kline 

Svetadľisko sa prevaľovalo, ľeťeľo za nami 

Starši ľuda z opce nam ďeťom rospravaľi, že ked' ňeskoro na večer priďeme do domu, aľebo že keť sa buďeme kaďe-taďe potlukať, že nas chtosi vezňe. 'Tag nas strašiľi: "Ľen behaj, ťa svetadľisko vezňe do hor!" 
Že z boru u naz vichadza take sveťelko, čo zmaťe človeka a že ho zveďe aj ftedi, ked' id'e po pravej cesťe. A to vieťe, u nas su take rašeľiňiska, a to otaľ vichoďiľi ždi te svetadľiska. Take sveťelko višlo, ukazovalo cesti a keť si šel za ňim, zavedlo ťa do jami aľebo do mačarini, do potoka ťa zašikovalo, ras si potim ňeveďel, ďe iďeš. 

Boľi zme raz v Michalove. Hej, z Michalofcami zme šľi s kravami a to svetadľisko sa prevaľovalo, ľeťelo za nami, aňi čobi od nas čosi chcelo. A te kravi sa tag hnali a mi tež eš ku samej cesťe. Ňe žebi sotn tarala, to božechraň! Z Michalova išlo to svetlo, no to svetadľisko, tag zme ho tu volaľi, tam od Namestova uhaňalo. V Michalove zme maľi aj luki, akurat tam, ďe aj to svetadľisko vichodievalo. 

A potim zme zas choďevali poza Vahanof. Po horách sa hrabalo, poza smrekami. Aj na jafuri zme šľi, aj na hubi. Rano o štvrtej zme stanuli a šľi. Dakedi aj o treťej zme šľi, aľe ftedi ňebolo teho svetadľiska, ftedi ho ňig ňestretnul, aňi ho ňezazrel, čo bi si jako chcel, to ľen večer. Ňeskoršej večer, ked' dachto bludil, to mu svetadľisko zmatlo cestu. To už ľuďa veďel'i. 
To tag bivalo, že te svetadľiska zaras pribehli, ked zbadaľi človeka, ňedaľi mu pokoj. To ňebolo ňič dobre, to miseľi bisť take zle duchi. 

Rozprávala Antónia Adamčíková, nar. 1897 v Kline

Externé odkazy

skolavc klinnasa orava logocleerioNATUR-packotvorena samospráva

Projekty

interregop kzp

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
1
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
1
30 31 1 2 3 4 5

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

informácie e-mailom

Novinky e-mailom