Obec Klin
Obec Klin

Poľnohospodárstvo

V minulosti bola pôda jedinou ale nedostačujúcou živiteľkou vtedajších obyvateľov obce. Aj keď v dávnych dobách stále usilovne rozširovali ornú pôdu z lesných porastov, nebolo je stále dosť. Skromná úroda jačmeňa, ovsa, ikrice bola doplnená okopanicami, ako kapustou a od roku 1805 zemiakmi "repou". Vo zvýšenej miere siali aj ľan a konope. Nakoľko pôda bola v mnohých prípadoch živiteľkou rodiny, jej majitelia usilovne pracovali na nej v priebehu celého roka. Neskôr siali raž i pšenicu. Pri obrábaní používali primitívne nástroje, čím bola práca na poli sťažená a zdĺhavejšia. Menší gazdovia, ktorí mali menej poľa na úzkych pásikoch zeme vo svahu, siali obilie ručne z plátenej rozsievky v rozmeroch 1x1 m. V štyroch rohoch porozbíjali dreveným tĺkom, alebo valcovali dreveným valcom ťahaným dobytkom.

Pomerne bohatý materiál o hospodárskych dejinách hornej Oravy predstavuje archívny materiál - súpis pozostalostí poddaných z druhej polovice 18. storočia. Sú tu uvádzané drevené brány s presným počtom železných zubov, pluhy s krivým hriadeľom, vhodným na oranie vo svahu, kosáky, trávne kosy, kosy s hrabkami na žetie obylia, záprah ako rožný dobytok s jarmom, vozy: taligy, doštené vozy, rebrináky, fasungovce na odvoz dreva z lesa, sane a pripojené vlačuhy, samotné sánky, dvojkolesové káry. Plátennícke vozy sú uvádzané ako "koče". Opísané je ručné mlátenie obylia, ktoré sa robilo cepami až do neskorej jesene. Na čistenie obilia boli používané rôzne riečice, ktoré mali na obvode stočený dvojitý lúb a na dne lúbové alebo drôtené sito. Na čistenie obilia používali aj dlhšiu prehĺbenú lopatu - vajačku. Zrno hádzali vejačkou proti vetru, čím sa roztriedilo podľa kvality. Časť čistého obylia si odložili na vysiatie v budúcom roku a časť si odviezli na zomletie do mlyna, vtedy s vodným náhonom. Ešte začiatkom 20. storočia chudobnejší obyvatelia Klina vlastnili kamenné mlyny - žarnovy, na ktorých si mleli obylie, neskôr ich používali len na zomletie otrúb. Pridávali ich do krmiva pre dobytok a ošípané. 
Menšie poľnohospodárske nástroje si väčšina roľníkov vyhotovila sama po domácky, s pomocou dedindkého kováča. 

K výrazným zmenám v poľnohospodárstve došlo v druhej polovici sedemdesiatych rokov 20 storočia, keď sa uskutočnila kolektivizácia aj v Kline. Pôdu prevzal do užívania Štátna majetok Námestovo. V roku 1973 bolo v klinskom chotári 630 ha poľnohospodárskej pôdy. 

V minulosti obec patrila medzi valaské obce a s tým súvisel i život v obci. Obyvatelia uprednostňovali chov rožného dobytka, nakoľko im to umožňovali prírodné podmienky, dostatok pastvín. Pred kolektivizáciou chocvali ovce. V lete ich pásol bača spoločne na salaši v Pilsku. Chovali ich pre mäso, mliečne výrobky ale hlavne pre súkno, ktoré tkali ženy z bielej i čiernej ovčej vlny. Väčší gazdovia chovali ošípané, ktoré im zabezpečovali stravu na dlhšie obdobie, hlavne v čase poľnohospodárskych prác. Nezabúdali ani na hydinu, chov husí. 

Gazdovia zvlášť v jeseni odprávali dobytok mäsiarom, ktorí tenro vkupovali po dedinách, alebo odpredávali ho na jarmoku. Na okraji Námestova pri bývalej ceste na Slanicu bol trhový prietor na konanie dobytčích jarmokov. Do Klina chodievali kupovať kravy z Harvelky a Riečnice na Kysuciach.

Externé odkazy

skolavc klinnasa orava logocleerioNATUR-packotvorena samospráva

Projekty

interregop kzp

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

informácie e-mailom

Novinky e-mailom