Kalendárne obyčaje

Ročný kalendárny cyklus v Kline začínal tak ako aj v iných regiónoch na Slovensku - v deň Kataríny (25. novembra). V tento deň sa konávala posledná zábava pred Adventom. Až do Vianoc sa nekonala v obci žiadna spoločenská zábava. Rešpektoval sa cirkvou predpísaný pôst rušných zábav.  
Sviatok Ondreja bol aj v Kline sprevádzaný mnohými, hlavne ľúbostnými úkonmi. Varili sa halušky, topilo sa olovo, starší informárori sa pamätajú trasenie plotov a prenášali sa veci. 
Halušky varili naraz viaceré dievčatá - kamarátky v niektorom dome. Tu so sebou priniesli múku a drevo, ktoré museli vziať v dome, v ktorom býval mládenec. Pripravené halušky, obsahujúce lístky s menami im blízkych mládencov, hádzali do vriacej vody. Dievka, ktorej haluška vyplávala prvá z vody, sa mala vydať za mládenca, ktorého meno bolo napísané na lístku. 

Budúceho ženícha si dievčatá zisťovali aj liatím olova. Kúsky olova sa roztopili (v lyžičke) a vliali sa do studenej vody. Z tvaru stuhnutého olova veštili svoj ďalší osud. Olovo sa tiež muselo topiť na ukradnutom dreve domu, v ktorom býval mládenec. Staršou obyčajou bolo v tento deň aj trasenie plotov, na ktoré si už dnes žijúci ľudia ani nepamätajú. V noci sa im malo potom snívať o svojom budúcom ženíchovi. 
V ten deň zvykli mládenci prenášať veci na nezvyklé miesta - voz na strechu domu, drevenú latrínu pred vchodové dvere, bránu na strom atď. Tieto čonnosti väčšinou praktizovali menej obľúbeným obyvateľom obce alebo namysleným dievkam. 

Viac sviatočných príležitostí bolo v predvianočnom a vianočnom čase. Pos sv. Ondrejovi nasledoval deň sv. Mikuláša (6. december). Tento deň v Kline začal zohrávať významnejšiu úlohu až po druhej svetovej vojne. Po dedine chodil Mikuláš v biskupskom odeve s palicou a s anjelom a čertom. V navštívených domoch Mikuláš kázal deťom modliť sa a skúšal ich z katechizmu. Anjel deti odmeňoval a čert strašil. V 50-rokoch bola z ideologických dôvodov zavedená aj tradícia Deda Mráza. Podobne ho maskovali ako Mikuláša. Aj tu bolo zvykom dávať si do okna vyčistené topánky. 

Vo sviatok sv. Lucie (13. decembra) dominovali hlavne ochranné praktiky proti bosorkám. Verilo sa, že tento deň majú bosorky najväčšiu moc. Veraje detí na stajniach sa natierali cesnakom, ktorý mal zabrániť vstupu bosoriek a narobeniu škôd na dobytku. Často sa kravám dával cesnak aj zožrať. Bosorky mal odstrašovať aj klinec zabitý do prahu maštale. Okrem týchto praktík gazdovia sledovali ráz počasia od Lucie. Strúhali luciiné stolčeky a dievčatá očakávali rozkvitnutie čerešňových vetvičiek. 
Osobitne si zapisovali aj priebeh počasia v dňoch od Lucie do 3tedrého dňa. Tieto dni mali byť odrazom príslušného mesiaca nasledujúceho roka. 

Najobľúbenejším časom aj v Kline bol čas Vianoc. K tomuto obdobiu sa viazali rôzne úkony, ktoré mali spríjemniť sviatočnú atmosféru tých dní. Ľudské túžby a radosti boli koncentrované do Štedrého dňa. Jeho hlavnými symbolmi sa stali betlehem a stromček. V starších časoch aj v Kline stromček visel z povaly a ozdobený bol papierovými ozdobami, jablkami i sviečkami. Kedysi sa stromček dával aj do maštale. Bol menší a neozdobený. Betlehem sa rozkladal pod stromček, alebo sa umiestňoval na stolíku. 
Na sviatočný stôl sa pod obrus dávala hrsť obilia, peniaze a pod stôl reťaz. Na stole mal miesto hlavne chlieb. Z každého pripraveného jedla sa na osobitný tanier odkladalo jedlo aj pre dobytok. 

Celý Štedrý deň sa zachovával pôst. Večeralo sa za jedným stolom a kedysi aj z jednej misy. Večera sa musela začínať modlitbou. Gazdiná rozdala oblátky s medom a postupne servírovala misy drevenými lyžicami. 
Štedrá večera v Kline sa skladala zo všetkých jedál, ktoré sa jedli počas roka. Večera sa ukončila modlitbou a dievky rýchlo pozametali izbu, aby mohli so smeťami utekať von a počúvať, z ktorej strany breše pes - tým smerom sa mali vydať. Potom, pred svätou omšou išli mládenci aj dievčatá po dedine (susedia navzájom) zaspievať pod oblokom. 
Božie narodenie - nasledujúci deň prežívali obyvatelia Klina v rodinnom kruhu. Platil zákaz návštev a zákaz pracovať. 

Na sviatok Sv. Štefana (26.decembra) dávali všetky vekové kategórie na známosť svoju radosť z narodenia Ježiša Krista - všetko bolo na nohách. Deti, mládenci ale aj dospelí chodili po spievaní po domoch. V dávnejšej dobe chodili po obci skupiny mládencov s hviezdou - od domu k domu a skupiny dievčat spievali pod oknami domov, v korých bývali mládenci. 
Obdobie medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou tvoria fašiangy - obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa konali tancovačky. Po pochovaní basy sa začínalo veľkopôstne obdobie, charakterizované bezmesitou stravou. 
Vo Veľký piatok sa chodili ľudia umývať do potoka. Na Kúpací pondelok chodili deti aj mládenci po kúpaní. Večer bývala tanečná zábava. 
V dávnejších dobách sa v obci stavali máje na nižších žŕdkach. Boli ozdobené farebnými stužkami. V 20. storočí sa začali stavať vysoké máje. Stavali ich mládenci v noci na 1. mája a skladali sa v posledný májový deň. Do polovice 60-tych rokov bývali aj majálesy - tanečné zábavy na ihrisku. V dávnejších dobách sa v obci stavali máje na nižších žŕdkach. Boli ozdobené farebnými stužkami. V 20. storočí sa začali stavať vysoké máje. Stavali ich mládenci v noci na 1. mája a skladali sa v posledný májový deň.

Drevený kríž

Do polovice 60-tych rokov bývali aj majálesy - tanečné zábavy na ihrisku. Ľudia verili, že moc bosoriek kulminuje na Jána. Na vyvýšených miestach sa pálili ohne. Mládež už týždeň dopredu pripravovala drevo. Ročný kolobeh kalendárnych obradov a obyčajov sa uzatváral vo sviatok Všetkých svätých. V tieto dni sa rodina stretávala, aby navštívila hroby, zapálili sviečky a pomodlili                                                                               sa.